Ako sme už písali, drevo je materiál, ktorý nám je prirodzene blízky a zároveň je to jeden z najzdravších stavebných materiálov. Svojou štruktúrou, farebnosťou a vôňou pôsobí veľmi pozitívne na pohodu človeka a na vytváranie atmosféry. Drevo ako najdostupnejší stavebný a konštrukčný materiál má veľa výhod. Je ľahké, pevné, pružné, ľahko opracovateľné, dobre izoluje, má dobré tepelno-technické vlastnosti, nízku objemovú hmotnosť, schopnosť odolávať tlaku aj ťahu, jeho likvidácia aj recyklácia sú relatívne jednoduché v porovnaní s inými materiálmi, má príjemný vzhľad, je estetické, ekologické, harmonizuje s prostredím.
V porovnaní s inými stavebnými materiálmi má ale aj množstvo nevýhod ako sú nižšia životnosť a nízka požiarna bezpečnosť. Drevo vlhne, deformuje sa, horí, hnije, obsahuje zárodky škodcov a má horšie zvukoizolačné vlastnosti. Všetky vymenované slabé stránky dreva je v dnešnej dobe možné do značnej miery eliminovať. „Nestálosť“ dreva ako materiálu môžeme vcelku jednoducho riešiť dodržaním niekoľkých základných pravidiel pri jeho ochrane. Dôležité sú najmä výber správneho dreveného materiálu, chemická ochrana, a v prípade drevených stavieb tiež použitie konštrukčnej ochrany dreva, statické posúdenie drevenej konštrukcie a v neposlednom rade aj správny projekt požiarnej bezpečnosti.
Výberom správneho materiálu rozumieme použitie čo najvhodnejšieho druhu dreva na jednotlivé účely. Pri zvýšenej záťaži alebo horších klimatických podmienkach je určite vhodnejšie tvrdé drevo. Drevená podlaha alebo schody budú trvácnejšie z bukového dreva než zo smrekového. Borovicový nábytok napríklad je dostatočne trvácny a pevný, ale dubový vydrží ešte viac. Na vonkajšie fasády, pergoly, detské ihriská a podobne sa odporúča použiť dreviny obsahujúce relatívne vysoký podiel extraktívnych látok, vďaka ktorým drevo lepšie odoláva hnilobe, drevokaznému hmyzu alebo emisiám. Z tuzemských drevín sem patria napríklad smrekovec (červený smrek), agát, dub alebo borovica. Pre vyššiu odolnosť voči hubám, hmyzu a nižšiu hygroskopicitu patrí k dreveným materiálom s perspektívou či chemicky (acetylované drevo) alebo termicky (termodrevo) modifikované drevo.
Chemická ochrana drevených stavieb patrí k osobitným druhom ochrany. Používajú sa certifikované chemické ochranné látky (fungicídy, insekticídy, retardéry). Osobitnou časťou chemickej ochrany dreva je ochrana proti poveternostným vplyvom (UV žiareniu, vlhkosti). V poslednom čase sa ako najefektívnejšie ukazujú difúzne otvorené, pružné, nízkomolekulové náterové materiály. V prípade iného požitia dreva ako na drevostavby, napríklad pri výrobe nábytlu, povrchové ošetrenie dreva nemusí byť nutne len chemické. Podrobnejšie sa povrchovej ochrane dreva budeme venovať v následujúcom blogu.
V prípade drevostavieb je nutné zabezpečiť ešte konštrukčnú ochranu dreva. Hlavnou zásadou je zabezpečiť trvale nízku vlhkosť dreva, v rozmedzí 6 až 15 %. V dreve sa tak nevytvoria podmienky pre vznik a rast drevokazných húb, plesní ani pre požerkovú aktivitu lariev drevokazného hmyzu. Zároveň je dôležité vyriešiť konštrukčné spoje a väzby tak, aby sa v nich nehromadila vlhkosť a takisto, aby nevznikal vodný kondenzát (difúzne otvorené konštrukcie) alebo aby sa minimalizovalo šírenie požiaru. Izolácia od zdrojov akejkoľvek vody, rovnako ako zabezpečenie požadovanej vstupnej vlhkosti. Vstupná vlhkosť a expozičná vlhkosť sa majú čo najviac približovať. V takomto prípade nedochádza k deformáciám, trhlinám a činnosti škodcov. Pri drevostavbách je tiež nutné statického posúdenie, ktoré je preukáže schopnosť drevenej stavby odolať zaťaženiu spôsobenému vlastnou tiažou, náhodným prírodným zaťaženiam (sneh, vietor) a zaťaženiam od osôb, zariadenia alebo mimoriadnym zaťaženiam (seizmologické oblasti). Je nevyhnutné nielen z pohľadu legislatívy (súčasť projektovej dokumentácie pre udelenie stavebného povolenia), ale aj z hľadiska poskytovania záruk. Pri projektovaní drevostavby je ešte nutné prispôsobiť dispozičné riešenie stavby požiarnej bezpečnosti. Dôležité sú napríklad medzné rozmery požiarneho úseku, požiarna výška a podobne.
Popri všetkých výhodách a nevýhodách dreva existujú aj na Slovensku tisícky príkladov, kedy fyzická životnosť drevených stavieb a nábytku presiahla niekoľko sto rokov. Samozrejme, pri dodržaní vyššie spomínaných zásad ochrany dreva.